HOVORIA MI GAMBLER
 Mnohí rodičia ani len netušia, že keď bezstarostne nútia z kôpky v stánku vyberať žreby svoje ratolesti v domnení, že deti majú ,,šťastnú rúčku", pestujú tak obávanú závislosť! Kódujú v jeho dušičke prežívanú radosť. Napätie a výbuchy šťastia však vedú rovno k chorobe. Diagnóza F63.0 - patologické hráčstvo, ľudovo gamblerstvo. LIVE! prináša verejnú spoveď jedného z nich - abstinujúci patologický hráč Dušan Porubän Trnava.
Aj z vlastného príbehu a prežitej skúsenosti Dušan Porubän, ktorý ako prvý na Slovensku nedávno vydal o diagnóze F63.0 knihu, vie, že po páde komunizmu mnoho Slovákov doslova opantali hazardné hry. Paradoxné je, že vtedy budúci ,,pacienti" výherné automaty, kasína, herne a tipovanie vnímali takmer ako sprievodný jav demokracie. V hazarde sa míňalo čoraz viac peňazí a hranie sa stávalo nekontrolovateľným. Hazard sa stal pre nich jediným životným stimulom, takže vo vidine ľahkého zárobku dennodenne ničia svoje zdravie, rozbíjajú svoje rodiny a chátrajú duševne i telesne. Sú to hráči a sú chorí! Americkí lekári prirovnávajú patologické hráčstvo k závislosti od kokaínu. Pri hraní sa v mozgu hráča vylučuje veľké množstvo noradrenalínu, čo je látka podobná svojou štruktúrou metamfetamínu - pervitínu. Tento fakt vysvetľuje silnú psychickú závislosť patologických hráčov od hrania. Hráč je v nebezpečenstve - chátra psychicky aj fyzicky. Gambler na začiatku prežíva pocity hrdosti, istoty a sebadôvery. S pribúdaním dlhov a samozrejme rodinných problémov nastupuje únava, vyčerpanie, zlá nálada, úzkosť a depresie. Choroba ruinuje človeka finančne, existenčne, no hlavne ľudsky. Prichádzajú o všetko, prepadajú beznádeji a myšlienkam na samovraždu.
 Fascinovaný automatmi
,,Som Dušan z Trnavy, otec 9-ročného Jurka a zlý manžel svojej ženy Gitky," začína svoju spoveď Dušan, bývalý športovec - atlét, ktorého začiatky hazadrovania siahajú do minulého režimu, kedy sa tipovalo v sazke, športke a matese. Výnosy išli na podporu športu. Nestálo to veľa - stĺpček jednu korunu, športka 6! Tipovalo sa 12 zápasov. Zábava, hádky, kto s kým hrá, kto s kým prehrá. Posedenia pri pive. A samozrejme aj mariáš. Zvykol si a karty mu nakoniec učarovali. Keď prišli do krčiem automaty s kartovými hrami už nepotreboval ani kamarátov: ,,Neustály blikot automatov a ukazovanie kariet ma priťahovalo ako magnet. Štrngot mincí mi nahrádzal napätie z predošlého tipovania." Na automate sa navyše vyhrávalo hneď... Ako montážnik na stavbách v zahraničí zarábal dosť a bral to ako odreagovanie sa. Po čase sa spoznal so svojou Gitkou. S hazardom načas prestal. Oženil sa, presťahovali sa do Trnavy a narodil sa Jurko. ,,Nebol však nadobro koniec. Stačilo zopár pív a opäť som bol v tom. Začal som klamať a tipovať za každú cenu. Nevšimol som si, že sa so mnou čosi deje. " Dušan musel hrať a staviť si každý deň, inak sa cítil celý nesvoj. O prvej pôžičke jeho žena nevedela. Peniaze ho však s výhrami pálili vo vrecku čoraz viac. Požičiaval si a vracal. Ocitol sa v pasci. ,,Sám seba som uisťoval, že som zo všetkého vonku, mám už peniaze na tipovanie a na rozpisoch v už nemôžem prehrať. Doma ma nič nebavilo a problémy som riešil alkoholom. Pil som každý deň. Žene to vadilo. Začali hádky a výčitky. Čakal som, kedy vypadnem do roboty, aby som mal od všetkých pokoj." A kolotoč neprestával. Udalosti naberali rýchly spád. Požičané nevracal a zrazu mal na krku exekúciu. Kamarát a jeho Gitka mu opäť pomohli. Mal poslednú šancu na záchranu: ,,Urobil som však celkom nepochopiteľnú vec. Namiesto novej spálne, peknej a dobrej ženy v nej, krásneho syna a bytu som s ocitol v pivnici. Tu som skončil aj so všetkými vecami nahádzanými v igelitových vreciach."
 Zrelý na zošalenie
,,Bol som zrelý na zošalenie, no hádam sám anjel strážny, keď som sa v tomto stave motal po meste ako bezdomovec, viedol moje kroky", píše vo svojej knihe s názvom F63.0 Ja hráč, Dušan, ktorý tvrdí, že pohľad na nápis SOS umiestnený na jednej z budov, ho priviedol domov. ,,Žena ma odviedla k psychiatrovi, nasadil mi neurol a vypísal ako práceneschopného. Celý nervózny som sa nevedel dočkať, kedy zazvoní telefón z liečebne pre patologických hráčov v Banskej Bystrici, aby som mohol doslova utiecť a zaliezť ako had. už som sa nedokázal na nikoho ani pozrieť, tobôž aby ma niekto zbadal. Len preč a preč!" Deň D nakoniec prišiel a on sa zbalený na sedem týždňov ocitol v liečebni: ,,Tu sa začína odohrávať lepší príbeh nezodpovedného otca, hráča, luhára a despotu," neskrýva Dušan svoj odpor k prežitému, ktorý si ešte aj cestou do nemocnice podal KENO a z vreckového 320 korún utratil 60 na tiket. ,,Vtedy som ešte nevedel, že bude môj posledný..." Desiaty deň v liečebni ho zničil. ,,Nalepil som ho na začiatok zošita s poznámkami z liečebných terapií." Tie začal s mamou, ktorú poprosil, aby prišla na jeho prvú rodinnú terapiu. Prišla aj so sestrou a keď zistila, o čo ide, zostala a pobyt si predĺžila na desať dní. ,,Pocit pozrieť sa konečne matke do očí - ja jej nepodarené najstaršie dieťa. Čestne sa priznať, čo som povystrájal, ako som klamal a že som v stávkach prehral aj peniaze na novú spálňu. Tete som sa priznal, že som prehral aj tých 10-tisíc, ktoré mi poslala, keď som ju oklamal, že nemám peniaze... Po dobrom pohľade mojej mamy, jej bozku a slovách - Dušanko vydrž, vyliečiš sa a bude dobre, mi tiekli slzy po lícach. Odľahlo mi na duši. Prvý krát po rokoch..." Takto sa začalo Dušanove liečenie. A nebolo ľahké...
 V liečebni...
Ocitol sa medzi pacientmi s podobným osudom: ,,Napríklad Miro s priam impozantným zamestnaním pre hazard, bol krupier. Chlapčisko vrtelo ruletou v špičkových kasínach v bratislavskom Fórume, v Prahe... Točil až si nakoniec vytočil izbu patologického hráča. Miloš bol zas kuchár a čašník s hotelovou školou a pestrou minulosťou, ktorý ako 25-ročný zapadol do partie avantgardných muzikantov, pre ktorých bol nočný život plný barov a herní niečím celkom bežným. Prehrával výplaty aj tržby z podniku. Dostal sa za manko do väzenia, kde prepadol kartám. To by ste sa divili, kde všade majú väzni poschovávané peniaze." Nie každý z liečených pacientov bol v skupine zvládnuteľný. Mnohými hýbali emócie, mnohí sa nevedeli ovládať. Jeden z takých bol Peťo. Na problémoch tohto iba 16-ročného chlapca sa podpísal aj jeho vlastný otec. Futbalový rozhodca, tipper a hráč automatov, zatiahol svojho syna do bahna gamblerstva. ,,Už od dvanástich rokov posielal Peťa, aby podával jeho tikety, až začal tipovať aj jeho syn. Dospelo to do záškoláctva a krádeží peňazí. O liečení rozhodli rodičia. Nasilu. A tak to potom aj vyzeralo..." Petrove telefonáty domov boli plné nátlaku a vyhrážok, že ak ho tu naďalej nechajú bude drogovať a ujde z domu... ,,Aj ja som spočiatku chlácholil sám seba falošnými predstavami, že ja som predsa iný ako oni. Lepší! Ja som neprehral toľko peňazí, ani z domu som nič neodniesol a nepredal... Kritiku ostatných som tvrdohlavo odmietal a to ma vzďaľovalo od fázy skutočnej práce na sebe. Chýbalo mi odhodlanie povedať si pri každom pohľade do zrkadla, že sa nemením holením, ale že sa zmením, až keď si pripustím myšlienku - Dušan tvoje vnútro je celé nahnité! Ale máš okolo seba odborníkov..." A tí pod vedením primára Ludvíka Nábělka svoju prácu robia rozhodne dobre. Nehrajú sa, sú tvrdí, ale láskaví. Podľa štatistiky odliečili viac ako tisícku pacientov, ktorí ich vraj medzi sebou volajú - strážni anjeli.
 Biznis menom hazard
Hazardné hry dostali na Slovensku zelenú po roku 1990. Odvtedy bol zákon o lotériách a iných podobných hrách už 10 krát novelizovaný, pričom v tom novom zákone sa už ,,lotérie a hry" pomenúvajú pravým menom - hazard. Štát si ponechal monopol pri niektorých lotériách a v stávkovaní cez internet. Keďže biznis s hazardom bude takmer úplne liberalizovaný, zainteresovaní odborníci si čoraz častejšie kladú otázku, či zákon dokáže zamedziť tomu, aby lotériové firmy neslúžili ako práčky špinavých peňazí. Faktom totiž je, že samotná vláda v predkladacej správe k návrhu zákona okrem iného priznáva, že hazard so sebou nesie aj nezanedbateľné spoločenské riziká. Odhliadnuc od toho, že sa vďaka nemu rozvíjajú u určitých osôb sociálno - patologické javy a vzniká závislosť, je tu ešte ďalšie riziko - o hazard sa zaujíma organizovaný zločin, ktorý v ňom vidí veľký zdroj príjmov.... Toľko správa. Napriek tomu, že reálne príjmy obyvateľstva klesajú, obľuba hazardných hier rastie. Odhaduje sa, že len hracích automatov by malo byť na Slovensku okolo jedenásťtisíc. Ich presný počet nepozná ani ministerstvo financií, lebo povolenia na prevádzkovanie automatov udeľujú obce. Celkovo je u nás okolo 200 prevádzkovateľov všetkých druhov hier. Pred tromi rokmi boli vklady do hier viac ako 24,5 mld korún a vo výhrach sa vyplatilo 18,1 mld. O rok neskôr sme už prestávkovali o 2 milirady korún viac! Je to takmer 5 percentný podiel z celkových ročných výdavkov obyvateľstva v oblasti spotreby. Odhaduje sa, že na Slovensku je až 50 tisíc gamblerov!
Aj preto je Dušan je o nutnosti svojho konania, či už ide o knihu, dokumenty alebo prednášky, avšak najmä o nutnej úprimnosti jeho spovedí presvedčený. Vie, že liečba diagnózy F 63.0 i zvládnutá recidíva sú viac ako ťažké. Mnohí z nich, mnohí z jeho priateľov s podobným osudom to psychicky nezvládli: ,,Naposledy to bol kamarát z Holíča... Po ťažkých recidívach sa upálil." Ten, kto chce začať odznova, musí tvrdo bojovať, lebo bojovať sám so sebou je naozaj to najťažšie. Nenávideného súpera nevidíte, iba ak pri pohľade do zrkadla - sídli totiž v hlave...
Erika Lamperová
foto: Ján Šperka
Kto je hráč?
Podľa minuloročných výskumov navštevuje na Slovensku tipovacie kancelárie s väčšou či menšou pravidelnosťou približne 20 percent obyvateľov. Z prieskumu vyplynulo, že sú to predovšetkým muži. Medzi najskalnejších priaznivcov hazardu patria najmä mladíci vo veku od 18 - 29 rokov a ľudia bez maturity, ktorý tipujú raz do týždňa. Pred tipovacími kanceláriami žiaľ postávajú aj dôchodcovia, ktorí si chcú prilepšiť k dôchodku alebo zaháňajú dlhé chvíle. Ženy zase obľubujú najmä číselné lotérie a stieracie žreby. Väčšina tipujúcich tvrdí, že tipovanie je ich koníčkom, pretože vedia, že na ňom nemôžu zarobiť veľa peňazí. Veľa hráčov je údajne spokojných, keď v súboji so stávkovými spoločnosťami udržiavajú vyrovnanú bilanciu.
Kto tipuje, hráva na automatoch alebo na rulete, mal by si položiť otázku, nakoľko je jeho problém s hraním vážny. Zrkadlo si musí nastaviť sám. Potom zostáva jediné - vytočiť číslo Linky nádeje 048/416777 alebo 048/4335811 - oddelenia patologických hráčov.
Máte príznaky závislosti od hrania?
V súčasnosti sa za hráča považuje ten, kto s aspoň v piatich bodoch zhoduje s týmito príznakmi závislosti od hrania:
- Zaujatosť hraním - predstavy, rozmýšľanie o možnostiach získania peňazí...
- Potreba zvyšovať stávky na dosiahnutie príjemného napätia a vzrušenia...
- Opakované neúspešné pokusy kontrolovať alebo zastaviť hranie...
- Prítomnosť nepokoja a podráždenosti pri prerušení alebo zastavení hrania...
- Hranie ako spôsob odpútania sa, odreagovania sa od problémov, alebo spôsob odstránenia mrzutej nálady....
- Opakovaný návrat do herne na druhý deň po prehre s cieľom vyhrať peniaze späť...
- Klamstvá v rodine, či terapeutom...
- Nelegitímne aktivity v súvislosti so získaním peňazí na hranie
- Strata zodpovednosti, rozbitie pracovných a rodinných kontaktov, strata práce v dôsledku hrania
- Prenášanie zodpovednosti za vyrovnávanie dlžôb z hrania na iných ľudí
|
